Modli sa a podnikaj ! Obnovia premonštráti zašlú slávu kláštora v Jasove?

Autor: Peter Pecuch | 29.11.2018 o 9:19 | (upravené 29.11.2018 o 14:25) Karma článku: 1,58 | Prečítané:  559x

     Takmer osemsto rokov pôsobí rehoľa premonštrátov na východe Slovenska, najmä v Jasove a v Košiciach. Títo pokrokoví mnísi v bielych habitoch opäť oživujú svoje poslanie. Ako prežívajú renesanciu svojho opátstva?

     Takmer osemsto rokov pôsobí rehoľa premonštrátov na východe Slovenska, najmä v Jasove a v Košiciach. V minulosti veľmi bohaté opátstvo hospodárilo s dvadsiatimi tisícmi hektármi poľností (orná pôda, lúky a pasienky, lesy). Ešte pred sto rokmi vlastnili píly, rybníky, ovocné sady, tehelňu, továreň na výrobu potrubia a elektráreň. Rehoľa, do ktorej vstupovali záujemcovia o zasvätený život s väčším majetkom slúžiacim ako dar kláštoru, sa okrem podnikania a pastoračnej práce venovala školskej a vedeckej činnosti. Títo pokrokoví mnísi v bielych habitoch a s cirkevnými titulmi kanonikov oživujú svoje poslanie. Sú zriaďovateľmi Premonštrátskeho gymnázia v Košiciach. Venujú sa duchovnej službe vo farnostiach. Ako prežívajú renesanciu svojho opátstva? Podarí sa im obnoviť v minulosti úspešné podnikateľské aktivity?

Opát Ambróz

     S cieľom napísať túto reportáž, dohovoril som si stretnutie s opátom Ambrózom a krátky pobyt medzi rehoľníkmi.

     Do Košíc cestujem vlakom v septembrový utorkový večer. Rehoľný dom premonštrátov sa nachádza na Hlavnej ulici v susedstve Štátneho divadla a vedľa Chrámu Najsvätejšej Trojice. Vstupujem do kostola, ktorý je tiež v duchovnej správe premonštrátov. Počas pracovných dní v ňom slávia dve sväté omše, ráno v maďarčine a večer v slovenčine - práve ju celebruje jasovský opát Ambróz. Po záverečnom požehnaní odchádza do sakristie, kde sa osobne zoznamujem so štyridsaťšesťročným prelátom.

     Ubytováva ma v hosťovskej izbe rehoľného domu s oknami smerujúcimi do centra mesta. Obaja, opát a ja, sadáme si do kresiel pri malom konferenčnom stole a začíname rozhovor:

-Ste opát. Teda na úrovni biskupa?

"Tesne pod jeho úrovňou. Každý opát má právo nosiť biskupské insígnie: Dostáva mitru, náprsný kríž, prsteň a berlu. Ale nemôže svätiť kňazov."

Ako funguje rehoľa premonštrátov vo svete?

"Rád je zväzkom samostatných kláštorov na čele s opátom. Raz za šesť rokov sa stretáva Generálna kapitula, teda najvyššia autorita rádu. Jej členmi sú opáti kláštorov plus jeden delegát z každého opátstva. Na čele generálnej kapituly pôsobí generálny opát sídliaci v Ríme. Úradným jazykom na stretnutí členov generálnej kapituly je angličtina."

- Môžete zhrnúť Vaše aktivity na Slovensku?

"Máme dvanásť rehoľníkov. V Jasove spravujeme Opátsky chrám sv. Jána Krstiteľa a farský kostol sv. Michala. V Košiciach Rehoľný dom premonštrátov, Kostol Najsvätejšej Trojice a Premonštrátske gymnázium na Kováčskej ulici. Farnosť a Prepoštský chrám sv. Kríža v Lelesi. Naši pátri pôsobia aj v diecéznych farnostiach (Spišská Belá, Debraď, Poproč).

- Považujú Vás za bohatú rehoľu aristokratov.

"Má to korene v stredoveku. Svätý Norbert, náš zakladateľ, žil pred deväťsto rokmi a pochádzal z grófskej rodiny. V minulosti bolo u šľachty zvykom, aby prvorodený syn dedil titul a majetok otca a druhorodený syn zasvätil život Bohu. Mimochodom, premonštrátov v Uhorsku založil pravdepodobne brat kráľa a ten bol mecén a garant rádu. Navyše, cisár František II. sa v roku 1802 rozhodol, že poverí premonštrátov vzdelávať poddaných a panovník im poskytol majetok, aby tie nové školy mali z čoho fungovať."

- Koncom 19. storočia vlastnil Jasovský konvent približne 23 tisíc hektárov ornej pôdy, lúky a lesy a tiež viacero firiem, s ktorými podnikal. Po páde totalitného režimu ste reštituovali?

"Na Slovensku prebehli dve vlny reštitúcii cirkevného majetku: V 1991 a medzi rokmi 1994-1995. Najviac majetku získalo nitrianske biskupstvo. Rožňavská diecéza asi 20 tisíc hektárov, spišské biskupstvo 15 tisíc hektárov. Najviac lesov predala do súkromných rúk banskobystrická diecéza."

A vám vrátili 23 tisíc hektárov poľností?

"Zďaleka nie v takom rozsahu. Jasovské opátstvo vlastnilo nehnuteľnosti na území troch terajších národných štátov: Slovenska, Maďarska a Rumunska. Keď zaniklo Uhorsko, Jasovu ostali lesy a pozemky ležiace na československom území. Cirkev nezískala späť všetko. Napríklad pred znárodnením jestvovala v Košiciach cirkevná banka, jej aktíva štát nevrátil. A kto odškodní to, čo sa zničilo za štyridsať rokov totality?"

V súčasnosti podnikáte? Hospodárite s reštituovanými nehnuteľnosťami?

"To, že sa o tom nahlas nehovorí, neznamená, že sa to nerobí. Je bežné, že sa cirkevný majetok buď prenajme alebo sa s ním podniká. Spišské biskupstvo spravuje svoje lesy a poľnohospodárske pozemky cez firmu Pro Populo Poprad, s.r.o. My s lesmi hospodárime cez firmu Lesy Jasov, s.r.o. Ornú pôdu prenajímame, tiež rybník v Jasove. Bývalú polorozpadnutú tehelňu sme predali. Voľné priestory v našom rehoľnom dome na Hlavnej ulici a v budove gymnázia na Kováčskej ulici v Košiciach prenajímame. Cirkev podniká a riadne platí dane. Som opátom deväť rokov a za ten čas sme odviedli mestu Košice vyše 60 tisíc eur za miestnu daň z nehnuteľností. Zo zárobkov financujeme bežný chod rehole a údržbu kláštora. Štát nám vrátil jasovský kláštor vo veľmi zlom stave. Lenže tá stavba je národnou kultúrnou pamiatkou a kto je jej vlastníkom, podľa zákona je povinný sa o ňu starať. Ináč nám hrozí pokuta do výšky 100 tisíc eur."

Páter Peter

     V stredu ráno sa zoznamujem s pátrom Petrom. Päťdesiatnik pochádzajúci z goralského Lendaku vraví, že ako Slovák je dôkazom, že premonštráti nie sú len maďarskou záležitosťou. Národnostné zloženie členov rehole je približne polovica Slovákov a polovica príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny.

     Páter Peter ma sprevádza po Kostole Najsvätejšej Trojice, ktorý dala postaviť donátorka kňažná Žofia Báthoryová na mieste bývalého Kráľovského domu. V ňom 7. septembra 1619 umučili kuruckí hajdúsi troch jezuitov, neskoršie známych ako Svätí traja košickí mučeníci. Bolo to obdobie bojov kuruckých povstalcov proti panovníkovi a zápasov medzi konfesiami - evanjelikmi a katolíkmi.

     Kostol pôvodne spravovali Jezuiti a v čase pôsobenia prvej univerzity v Košiciach bol chrám univerzitným kostolom. Neskôr jeho správu prevzali premonštráti. Na ľavom bočnom oltári je položený relikviár s ostatkami svätého Valentína, patróna zamilovaných. Dverami na pravej strane chrámovej lode vchádzame do uzamknutej kaplnky. Na jej prednej stene visí obraz svätého Norberta od známeho košického maliara Eduarda Lengyel-Rheinfussa (1873-1942), ktorý pôsobil na premonštrátskom gymnáziu desať rokov ako profesor kreslenia. Páter Peter spomína zámer premiestniť toto výtvarné dielo nad oltár v školskej kaplnke.

     Otvárame ďalšie dvere a kráčame nadol úzkymi schodmi. Vchádzame do krypty, všade tma, musíme svietiť baterkami. Hrobky a kopky sú dávno vykradnuté, ľudské kosti sa povaľujú po zemi. Mali tu robiť archeologický prieskum, ale o tieto priestory sa už nik nezaujíma. Zneuctené sú aj telesné pozostatky kňažnej Žofie Báthoryovej, ktorú tu pochovali.

     Prechádzame cez veľké vnútorné nádvorie medzi rehoľným domom, kostolom a budovou gymnázia, kde parkujú autá pedagógov a podnikateľov, ktorí si prenajali voľné priestory. Hlavný vchod Premonštrátskeho gymnázia je na Kováčskej ulici oproti budove Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

     Páter Peter pravou rukou ukazuje na strechu gymnázia: "Pýtali sme sa firmy, za koľko by strechu zrekonštruovala. Povedali, že za 200 tisíc eur. Požiadali sme Ministerstvo školstva SR o finančnú dotáciu a poskytli nám 200 tisíc eur. Firma si však vyčíslila navyše DPH a nám približne 40 tisíc eur chýba."

     Gymnázium pôsobí šesť rokov a od svetských škôl sa odlišuje na prvý pohľad školskou kaplnkou, kam zvyknú prísť študenti počas prestávok a ako vraví páter Peter: "Pred písomkou sa tu zastavia na prosebnú modlitbu aj najväčší šibali." Škola sa nachádza v staršej budove, je od začiatku projektovaná na učebné účely, a tak aj je nepretržite využívaná.

     Gymnázium má štyri ročníky po dvoch triedach s pomerom tretina chlapcov a dve tretiny dievčat. V jednej učebni každá trieda prežije celé štyri roky, triedy po letných prázdninách nepremiestňujú. "Študenti oceňujú, že majú školu v centre starého mesta." Dopĺňa páter Peter. Dvaja z nich môžu získať štipendium a študovať 6 týždňov na družobnej premonštrátskej škole vo Wisconsine v Spojených štátoch amerických. Opát Ambróz je riaditeľom gymnázia a na ňom učia prevažne civilní pedagógovia.

Popoludnie v galérii

     Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach prebieha výstava zostavená z diel starého umenia profánneho i sakrálneho charakteru. Nachádzajú sa tu tri diela jasovskej proveniencie: Portrét najvýznamnejšieho opáta z 18. storočia Andreja Sauberera, ktorý dal v Jasove vybudovať nový barokový kláštorný komplex. Olejomaľba - štúdia oltárneho obrazu od Jána Lukáša Krackera (1717-1779) a barokový obraz svätca, obidve diela si galéria zapožičala od jasovského opátstva. 

     Pri príležitosti tejto výstavy galéria pozvala opáta Ambróza, aby v jej priestoroch predniesol prednášku o premonštrátoch v 19. storočí. Na podujatie prichádza v bielom rehoľnom odeve s insígniami jeho úradu: S náprsným krížom na reťazi a opátskym prsteňom. 

     Prítomných je približne štyridsať poslucháčov v strednom a staršom veku. Usádzajú sa vo výstavnej miestnosti na stoličky rozložené medzi exponátmi, čo len umocňuje autenticitu podujatia.

     Opát hovorí plynulo a z pamäti štyridsať minút. Téma ľudí zaujíma, kvôli nej sem prišli a nie je núdza na otázky: Mnohí sa zaujímajú o rozsiahlu kláštornú knižnicu. Tá je v súčasnosti bežne verejnosti neprístupná. V reportáži budem ešte o nej písať.

     V prednáške sa spomenulo, že v minulosti premonštráti dávali osobitný dôraz na dôstojné slávenie liturgie hodín. Každé dve hodiny sa schádzali v chráme a desať minút sa modlili breviár. "Časté modlenie nebola strata času?" Reaguje poslucháč. "Vôbec nie." Odpovedá opát: "Ľudia nepoznali rádio, televíziu, nemali mobily ani internet. Mnísi sa pomodlili desať minút a ostalo im dosť času na iné činnosti."

     Ďalšie otázky sa týkajú Rómov v Jasove, a to už je vidieť bezradnosť aj na opátovej tvári: "Stretol som miestneho pediatra. Vravel, že popri jednom bielom narodenom dieťati v obci pribudne ročne 60 rómskych novorodencov. Bieli ľudia majú strach. Nám vykradli kláštorný cintorín a predali v zberných surovinách vyše jeden a pol tony liatinových krížov z hrobov našich zosnulých rehoľníkov. A ako povedal bývalý rakúsky veľvyslanec na Slovensku Martin Bolldorf, rómska otázka už nie je len problém Slovenskej republiky, toto je problém Európskej únie."

Výlet do Jasova

     Štvrtok ráno sa opäť stretávam s pátrom Petrom, nasadáme do jeho auta a smerujeme na návštevu Jasovského opátstva. Nie sme sami. Gymnazisti prvého ročníka majú účelové cvičenie a objednaným autobusom spolu s učiteľským sprievodom sa presúvajú do Jasova.

     Zaparkujeme pred rozsiahlym súborom budov: V strede komplexu jednoloďový chrám s dvoma vežami na jeho priečelí, po jeho oboch stranách stavby kláštora palácového charakteru. V 18. storočí opát Andrej Sauberer povolal významných rakúskych barokových umelcov a majstrov, aby vyhotovili tento architektonický klenot. Podľa tradície stavba trvala 20 rokov.

     Páter Peter víta pred kláštorom rodičov žiakov, ktorí boli na exkurziu tiež pozvaní. V čele so sprievodcom vstupujeme do Opátskeho chrámu svätého Jána Krstiteľa. Oslovuje nás bohatstvo sochárskej výzdoby, fresky a oltárne maľby. Lektor vysvetľuje, že v kláštornom chráme sa slúžia sväté omše v slovenčine a v miestnom farskom kostole v maďarskom jazyku. Na bočnom oltári je inštalovaný relikviár s ostatkami blahoslaveného cisára Karola Habsburského, posledného rakúsko-uhorského panovníka.

     Vchádzame aj do civilných priestorov a do bývalých reprezentačných komnát opáta, v ktorých v minulosti ubytovávali vzácnych hostí a aj cisára a kráľa počas jeho návštevy. 

V jasovskom kláštore sú dva chrámy: Chrám viery - kostol a chrám vzdelanosti - knižnica. Bežne sa verejnosti neotvára, my však smieme vstúpiť:

     Obrovský priestor s vysokým stropom s freskami od Jána Lukáša Krackera, ktorý vyzdobil aj opátsky kostol, slúžil pôvodne ako jedáleň. V súčasnosti je zaplnený masívnymi drevenými regálmi rozdelenými na dve poschodia. V nich je uložených vyše 80 tisíc kníh a ako vraví sprievodca, vidíme najrozsiahlejšiu súkromnú zbierku kníh na Slovensku. Vznikla zlúčením viacerých menších knižníc a prírastkami boli aj knižné pozostalosti rehoľníkov. Chýbajú však inkunábuly, teda prvotlače. Tieto najstaršie tlačené knihy previezli za socializmu do Slovenskej národnej knižnice v Martine. Kláštorný knižný fond nie je úplne skatalogizovaný. Zaberie to stotisíc hodín práce. Prechádzam pomedzi police a všímam si uložené všetky diely prvého vydania známeho Ottovho slovníka náučného z konca 19. storočia alebo zobrané spisy Karla Maya v nemčine ešte z čias autorovho života.

     Jasovský kláštor mal v minulosti ešte jednu osobitnosť. Bolo to hodnoverné miesto. Niečo ako notársky úrad. Kráľ poveril premonštrátov, aby overovali pravosť listín, napríklad pri kúpe a predaji nehnuteľností alebo pri dedičskom konaní. Tieto aktivity boli tiež zdrojom finančných príjmov kláštora.

     Vychádzame z interiérov na nádvorie. Každý postrehne opadanú fasádu a 115 miestnu budovu volajúcu po rekonštrukcii. "Chýba nám investícia 10 miliónov eur. Po obnove by sa objekt dal využívať." Páter Peter vysvetľuje: "Lesné hospodárstvo nám vytvára približne 100 tisíc eurový zisk, toľko nás stojí ročná prevádzka kláštora: Energie, časté opravy, platy personálu (sprievodcovia, knihovníčka, záhradník, dvaja strážnici - sme v obci, kde sa čo nestráži, to sa ukradne...)"

     Na nádvorí rastie vinič s veľkými strapcami a sladkými fialovými bobuľami. Postáva pri ňom kŕdeľ  mládeže. Ochutnávam, nie sám, plody tohto hrozna. Obďaleč rastie ker so zelenými okrasnými listami s ešte nezrelým ovocím: "Je to figovník - rodí dvakrát ročne - plody zbierame v júni a v októbri."

     Skupina prvákov, ich rodičov a učiteľov po exkurzii odchádza na lesnícku chatu, kde už pre nich varia guľáš z diviny. Teambuildingová akcia pre gymnaziálnych nováčikov. S pátrom Petrom sa opäť ocitám v aute a vyberáme sa po stopách bývalých kláštorných podnikov.

     Stojím pred miestom, kde stála elektráreň. Zásobovala elektrickým prúdom kláštor aj obec a počas druhej svetovej vojny ju vojaci vyhodili do vzduchu ako strategický objekt. Pristavujeme sa u menšej píly, tá je funkčná dodnes. Slúži na základné opracovanie surovej guľatiny. "Niekedy v lese zamestnáme Rómov: Na vyčistenie lesa po ťažbe dreva alebo na výsadbu malých stromčekov." Autom sa presúvame niekoľko metrov ďalej, a tak vidím budovu bývalej kachličkárne, aj pozostatky tehelne: Cez ohradu vyčnievajú dva staré komíny z vypaľovacích pecí. Továreň dlhé desaťročia zásobovala široké okolie a najmä mesto Košice, v ktorom nejedna stavba je poskladaná z miestnych tehál.

     Vraciame sa do metropoly východu a pod cestou sa vinie niekoľko radov rómskych chatrčí, búda vedľa búdy ako latinskoamerické favely.

     Pátri premonštráti ma pozývajú na spoločný obed, kde sa s nimi lúčim. Domnievam sa, že ťažko sa obnovuje sláva kláštora spred vyše sto rokov. Avšak ako hlásal zakladateľ ich rehole, svätý Norbert, pátri premonštráti sa usilujú byť pripravení na každé dobré dielo...

Táto reportáž vznikla s finančnou podporou Literárneho fondu

     

     

 

 

 

 

 

 

     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majiteľ Slotovej vily robí pre Siekela

Siekel býva v byte Nosáľa, ktorý mu predtým sám predal.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko príde o 100 miliónov eur, prečo sa tak stalo

Ministerstvo školstva čelí obvineniu.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.


Už ste čítali?